Pre mňa nie je DNA test „hotovou odpoveďou“, ale ďalším nástrojom genealogického výskumu. Nenahrádza matriky, archívne dokumenty ani rodinné príbehy – skôr ich dopĺňa, potvrdzuje alebo niekedy otvára nové otázky.
Interpretácia genetických výsledkov je mimoriadne zaujímavá, no nie vždy jednoduchá. Etnické odhady nie sú presnou mapou pôvodu, ale štatistickými modelmi, ktoré ukazujú, s ktorými dnešnými populáciami sa moja DNA najviac zhoduje.
Etnické odhady
Výsledky spoločností MyHeritage aj Ancestry naznačujú, že moje genetické pozadie je prevažne spojené so strednou a východnou Európou.
Najvýraznejšie zastúpené regióny sú:
– Slovensko, východné Česko, Maďarsko a Poľsko
– germánske oblasti
– balkánsky región
Tieto výsledky dobre zodpovedajú historickému obrazu, ktorý vidím aj v klasickom genealogickom výskume. Karpatská kotlina bola vždy mnohonárodnostným priestorom, kde vedľa seba žili maďarské, nemecké, slovenské, juhoslovanské a ďalšie komunity, často navzájom prepojené.
MyHeritage – etnický odhad
Ancestry – etnický odhad
Rozdelenie podľa rodičovských línií
Ancestry umožňuje analyzovať etnické regióny osobitne pre otcovskú a materskú vetvu.
Keďže moji rodičia DNA test neabsolvovali, toto rozdelenie som musela určiť sama na základe genealogického výskumu.
Nejde teda o „strojovo určenú pravdu“, ale o výskumné rozhodnutie. Na základe matrík, priezvisk a geografického pohybu rodín som priradila jednotlivé regióny k otcovskej alebo materskej línii.
Domnievam sa, že toto rozdelenie je v súlade tak s písomnými prameňmi, ako aj s logikou genetických výsledkov.
Ancestry – regióny otcovskej a materskej línie podľa genealogickej interpretácie
Stručný pohľad na štyri starorodičovské vetvy
Pri interpretácii DNA výsledkov vždy vychádzam z konkrétnej rodinnej histórie.
Vetva otcovho otca
Táto vetva má v súčasnosti dvojitý charakter.
Na jednej strane ide o dobre preskúmanú líniu spojenú s bývalou Trenčianskou stolicou.
Objavujú sa tu slovenské rodiny viazané na konkrétne obce, matrikové záznamy a dobre sledovateľné generačné väzby. Táto časť rodokmeňa predstavuje pevný geografický aj kultúrny základ.
Na druhej strane sa v tejto vetve nachádzajú aj rodiny, ktorých pôvod zatiaľ nie je úplne objasnený.
Pôvod rodiny Soltész pred jej príchodom do Kunszentmiklósu zostáva neznámy, hoci meno aj historické prostredie naznačujú možný nemecký pôvod.
Pri rodine Meller sa v sobášnom zápise nachádza poznámka „ex Prussia“, ktorá odkazuje na územie Pruska a pravdepodobne na nemeckojazyčné prostredie.
Táto vetva preto predstavuje kombináciu dobre zdokumentovaných poznatkov a otvorených historických otázok, na ktoré stále hľadám odpovede.
Vetva otcovej matky
Táto línia je silne spojená s Južnou Veľkou uhorskou nížinou.
Obce ako Szegvár, Szentes, Nagymágocs, Mindszent a okolie Sarvaša spájajú príbehy maďarských a čiastočne slovenských rodín reformovaného, rímskokatolíckeho aj evanjelického vierovyznania.
Vetva matkinho otca
Táto vetva sa sústreďuje predovšetkým na oblasti stolíc Tolna a Somogy.
Tvoria ju najmä nemecké (dunajskonemecké) rodiny a reformované maďarské rodiny z obcí ako Diósberény, Hőgyész, Dombóvár, Kaposfő či Somogyjád.
Vetva matkinej matky
Geograficky aj kultúrne ide pravdepodobne o najpestrejšiu časť rodokmeňa:
– Sedmohradsko (reformované komunity bývalej stolice Háromszék),
– Banát (nemecké a vinganské bulharské rodiny),
– región Baja a Baranya (nemecké kolonizačné rodiny).
Táto vetva veľmi dobre ukazuje, ako úzko boli prepojené dejiny obyvateľstva strednej a juhovýchodnej Európy.
DNA zhody
DNA test pre mňa nie je dôležitý len kvôli etnickým odhadom. Rovnako významné sú genetické zhody, teda osoby, s ktorými zdieľam spoločné úseky DNA.
Vo všetkých štyroch starorodičovských vetvách sa mi podarilo identifikovať príbuzných, ktorých bolo možné potvrdiť aj prostredníctvom matrikových a genealogických údajov.
Pre mňa je to mimoriadne cenné potvrdenie správnosti klasického genealogického výskumu. Ukazuje sa, že písomné pramene a genetické údaje vedú k rovnakým záverom. DNA nenahrádza archívny výskum – ale dokáže ho potvrdiť, doplniť a niekedy nasmerovať novým smerom.
Príklad príbuzenského vzťahu potvrdeného matrikovými údajmi aj DNA zhodou
Čo prináša DNA do môjho výskumu?
DNA pre mňa nepredstavuje cieľ, ale zdroj nových otázok.
Pomáha mi:
– overovať už zistené rodinné vzťahy,
– potvrdzovať historické závery,
– a niekedy upozorniť na vetvy, o ktorých zatiaľ viem len málo.
Genetické výsledky samy osebe nepovedia, kto boli moji predkovia – to rozprávajú matriky, archívne dokumenty a rodinné príbehy.
Pomáhajú mi však vidieť, že tieto príbehy naozaj žijú ďalej vo mne.